Dočítavam teraz Domácí SF starších čísiel a nedá mi nepochváliť poviedku Vzpoura ve veku hojnosti od Hanuša Seinera a rovno poviem, že je to to najlepšie z domácej tvorby čo som v číslach čo vlastním čítal. Priznajme si, že väčšinou je v XB-čku domáca tvorba prinajlepšom slabší nadpriemer, niektoré "diela" by som sa dokonca nebál označiť ako odpad a sú to žiaľ aj také s označením Finále Daidalos. Stáva sa, že po dočítaní publicistiky si už ani nespomeniem o čom tá ktorá poviedka bola a je len veľmi veľmi málo vecí čo mi utkveli v pamäti - narýchlo si spomeniem len na skvelé poviedky od Mílu Linca a Lucie Medkovej a ešte snád jednu od Boženy Čechalovej, žiaľ už neviem ktorú 🙁 S pánom Seinerom sa stretávam prvýkrát a myslím si, že nebyť na začiatku jeho meno, kľudne by som uveril, že to napísal niektorý zahraničný klasik, proste iná liga. Ako som spomínal, zatiaľ bezkonkurenčne najlepšia vec z domácej tvorby - nepochopím, ako to na Legii môže mať len 67% a veľa iného, priemernejšieho má viac! Jednoduchý ale zaujímavý príbeh s originálnym pozadím podložený kvantom odborných vedomostí, asi by to spadalo do kategorie hard SF, zároven to ale nie je taká metodická nuda len pre zainteresovaných ako napr. Kryštáľové noci od Egana! K tomu obrovská snaha o apel na environmentálne uvedomenie a aj morálku a životný postoj, plus trocha filozofie a na konci dilema, či to bolo skutočné alebo nie a všetko to pozorného čitateľa núti nad poviedkou rozmýšľať ešte dlho po dočítaní a to by asi mal byť cieľ každého autora, ktorý nechce ostať zabudnutý. Bravo!!! Autorovi teda ostáva len premýšľať, či nenavštívi matriku a nepremenuje sa na Hanuš K. Dick alebo nejak podobne, mne zostáva premýšľať, či som po druhom prečítaní naozaj pochopil všetky roviny tohto dielka. BRAVO!!!